Projekt Gábrišovky 20 zlatých Stadvik vznikol v spolupráci s Nórskym spisovateľom Fridtjovom Urdalom a výtvarníkom Mortenom Holmefjordom. Spisovateľ Fridtjov Urdal napísal román „Sága dediny Stadvik“ ktorý je fiktívnou kronikou vymyslenej dediny. V kronike popisuje „miestnu históriu“ od Vikingských čias po súčasnosť. Dôležitým medzníkom je rok 1905, keď v Nórsku referendom obyvatelia rozhodovali, či sa stanú republikou, alebo zostanú monarchiou. 78,9 % hlasovalo za zachovanie monarchie. V Urdalovom príbehu sa dedina Stadvik rozhodla neakceptovať výsledok referenda a vyhlásila vlastnú republiku. V tom čase prichádza do dediny utečenec zo Švédska – dizlektický grafik Matis Gabvik Engelson (to som ja) a pripraví pre dedinu okrem iného ich vlastné peniaze. Výtvarník Morten Holmefjord dostal za úlohu knihu ilustrovať a ja som pripravil niekoľko „autentických dokumentov“ z roku 1905. Gábrišovka 20 øyrar bude súčasťou knihy (prvých 300 kníh vydaných v Nórsku a prvých 300 na Slovensku). Pre grafiku som zvolil secesný štýl, prevládajúci v tomto období. Inšpiráciou mi boli prvé československé bankovky, ale aj estónske či fínske. Dizajn musel pôsobiť chladne – seversky. Ako hlavný motív pre prednú stranu som vybral portrét dievčaťa v tradičnom kroji, ktorý sa v Nórsku nazýva „bunad“. Každý kraj, fjord, mestečko či dedina má svoj charakteristický kroj. Nakoľko v románe ide o vymyslenú dedinu, vybral som hardangerský bunad, ktorý v tom čase nosila princezná Maud, ktorá bola veľmi obľúbená. Dievčatá po celom Nórsku nosili tento kroj ako „národný“ aby tým podporili myšlienku zániku únie so Švédskom (a vzniku samostatného Nórska). Na rubovej strane je pohľad na dedinu Stadvik a heslo republiky „Tu medzi fjordom a horou. V poctivom boji od rána do večera. Aby bolo všetko autentické, texty sú v starej nórčine, miestnym dialektom. Aby bol celkový dojem skutočne reálny, musel som Gábrišovku zrealizovať dobovou technikou. Objavil som v okolí Prahy jednu špecializovanú tlačiareň, ktorá tlačí na historických strojoch a dokáže kombinovať tlač z výšky, hĺbky aj plochy. Pre tento projekt som si vybral kníhtlač. Tlačilo sa zo zinkových štočkov pripravených leptaním, na bavlnený papier s krémovým odtieňom a vodoznakom. Pri kníhtlači dochádza k deformácii tlačovej linky či bodova k vytvoreniu obráteného reliéfu (tzv. prietlač). Keď ju držíte v rukách, cítite, že tlač má ďalší rozmer. Pre obe strany som zvolil farebný prechod zvaný tiež IRIS (rainbow printing), kde sa tlačí z jednej tlačovej dosky ale viacerými farbami vedľa seba. Ide o jeden zo základných ochranných prvkov pri ceninovej tlači. Verím, že Vás táto moja grafika zaujme a ďakujem Vám za Vašu priazeň! Matej Gábriš, Referendum v Nórsku.
