E-mail:
Heslo:

Zadajte e-mailovú adresu pre váš účet, na ktorú dostanete e-mail s pokynmi na zmenu hesla.


Váš e-mail:

Zabudnuté heslo.

Na Vašu e-mailovú adresu boli úspešne odoslané prihlasovacie údaje.

Yuri Minkin | Henrieta Gábrišová | Jaap van Rossum

MONEY ART

NOTES AS A WAY OF EXPRESSION

Úryvky z knihy MONEY ART
Úryvky z knihy MONEY ART

Poďakovanie

Moje vďaka patrí všetkým, ktorí mi pomohli splniť si svoj veľký sen a živiť sa vlastnou tvorbou. Od prvých zberateľov, ktorí prejavili o moje diela záujem, po úžasných priateľov, ktorí mi ukazovali cestu a pobádali ma k tomu, aby som sa po nej konečne vydal.

Prvý, kto ma nasmeroval k vlastnej grafike a kládol mi stále tie najšialenejšie otázky bol môj učiteľ a neskôr kolega a priateľ výtvarník Ľubomír Ďurček. Ďakujem mu za všetky tie náhodné diskusie, ktoré ma nútili neustále premýšľať.

Keď som sa nevedel odhodlať opustiť pohodlie kancelárie, najviac ma podporil Yuri Minkin, jeden z najväčších obchodníkov s fantasy notes na svete. Ďakujem mu za to, že som sa nikdy nemusel báť slobodne tvoriť. Vďaka! Tiež jeho diskusie o motívoch, farebnosti či nápad ukrývať na bankovkách rôzne posolstvá posúvali moju prácu k stále lepším výsledkom.

K rozhodnutiu konečne opustiť prácu v kancelárii a postaviť sa na vlastné nohy mi pomohol nórsky spisovateľ Erlend Loe a jeho kniha Doppler. Jeho knihy sú ten najlepší „Paracet“ na unavenú dušu.

Pretože nie som veľmi odvážny človek, potreboval som poriadne nakopnúť, aby som urobil prvý krok a veľa energie mi k tomu dodal francúzsky dokumentarista Sylvain Braun, človek ktorý neváha kráčať mínovými poliami, aby natočil kvalitné dielo o naozajstnom nefalšovanom človeku. Merci Sylvain!

Za veľa praktických rád, ktoré mi pomáhali zlepšovať kvalitu svojich prác ďakujem zberateľom Audrius Tomonis a Anton van Niekerk. Zásobovali ma skvelými nápadmi, upozorňovali na nedostatky a neustálymi pripomienkami nútili zamýšľať sa nad dizajnom trochu inak.

Keby nebolo zberateľov, ktorí zbierajú (aj) moje bankovky,moja práca by nemala zmysel.

Som nesmierne poctený, že moje práce sú zastúpené v zbierkach po celom svete. Preto ďakujem špeciálne Adam R., Ajay R., Aleksander V. Z., Angeli S., Antonio L., Antonio R., Antonio T., Benjamin B., Bruce T., Carlo D. D., Carmine T., Catalin V., Dariusz G., David S. G., Dražen P., Gabor Cs., George E. P., Giasson L., Gordon M., Marc G., Iosif T., Istvan U., Ivan K., Jacques M., Jerome D., Jesus F. G., Ji M., Jiří K., Jiří Š., José C., Jurij Č., Konstantin V. G., Kosta M., Ling CH., Liviu D., Manfred D., Marek Š., Marko M., Michaela H., Michal N., Michal P., Michal S., Michal Z., Michele M., Miloš K., Miroslav J., Mladen L., Motasim J., Ondřej K., Peter B., Peter R., Prashanna N., Radim V.,Robert B., Robert K., Robert W.,Ryo S., Thomas J., Tor S., Vladan B., Žaneta K. a stovkám ďalších, na ktorých som si nespomenul, ale vážim si ich rovnako ako ostatných.

Ďakujem Garry Saintovi, ktorý koncom 90-tych rokov založil web s obrovskou databázou bankoviek numismondo.net, a poskytol mi tým neskutočný zdroj inšpirácie.

Najvyššia méta je pre autora bankoviek, aby jeho diela platili v niektorej krajine. Vďaka nórskemu novinárovi a výtvarníkovi Mortenovi Holmefjordovi a ľuďom z komúny Fusa sa mi tento sen aspoň čiastočne splnil. Mange Takk Fusa!

Vďaka detailným popisom mojich prác na stránkach Audriuša Tomonisa som sa pustil do tejto publikácie. Zoradiť a skatalogizovať všetky položky mi pomohol pán Marian Jobek. Obom som za to nesmierne vďačný. Tiež Yurimu a Jaapovi, ktorí súhlasili, že do knihy napíšu nejaké texty.

Fantastickú prácu odviedol Peter Kvito, ktorému ďakujem za skvelý preklad textov do angličtiny.

Ďakujem svojej rodine za podporu a špeciálne mojej manželke Henriete, ktorá je mojím najväčším radcom a kritikom. Bez nej by som nebol nikým…

Matej Gábriš

Bankovka Spoločenstva Narcis, 2001Portrét Fidela Castra pro príležitosti jeho 77. narodenín

VÝTVARNÉ SVEDECTVO O DOBE A O SEBE

„Umělec by měl podat svědectví o době a o sobě.“
Oldřich Kulhánek

Môžeme označiť za nekonvenčné, ak výtvarné vyjadrenie sa prostredníctvom jazyka papierových platidiel zaradíme pod umelecké dielo. Avšak všetky umelecké diela vznikali a vznikajú ako svojho času nekonvenčné vyjadrenie sa umelca. Slovami historika umenia je funkciou konceptuálneho umenia spochybnenie konvencie. Rovnako ako samotné dielo sa stáva dôležitou okolnosť, kontext, v ktorom dielo vzniklo. Nevymedzuje sa v limitoch mediálneho ukotvenia, ale neustále atakuje samotné žánrové členenie umeleckej tvorby. Konceptuálne dielo neslúži k produkcii artefaktov, ale k reštrukturalizácii myslenia diváka, príjemcu. Konceptuálne dielo stavia diváka do situácie, ktorá vystavuje skúške jeho pojmový aparát alebo vnemy súvisiace so zafixovanými spôsobom vyhodnocovania skúsenosti alebo interpretačnými návykmi. Konceptuálne dielo nás, divákov, dostáva do situácie, kde nemôžeme uplatniť našu kognitívnu výbavu zvyčajným spôsobom. Jeho účinkom je zakúsenie a uvedomenie si tejto kritickej situácie. A presne to môžeme zažiť pri vnímaní diela M. Gábriša. Pozeráme sa na bankovky, na ktoré sa zvyčajne nazerá najmä cez ich hodnotu v rámci systému výmenných hodnôt. No vzápätí si uvedomíme, že nejde o „skutočnú“ bankovku. Nenesie hodnotu v rámci dohodnutého systému výmenných konvencií. Ide o výtvarné vyjadrenie, ktoré na miniatúrnej ploche niekoľkých centimetrov štvorcových rozpráva svoj vlastný, neopakovateľný, nový príbeh.

Autor si privlastnil jazyk, výtvarnú morfológiu, ba aj syntax zo sveta papierových platidiel. No využil ho iným, novým, svojským spôsobom.

Grafické vyjadrenia na papierových platidlách bývajú výsledkom vysokého stupňa zručnosti v práci s umeleckým materiálom - v tomto prípade ide o rytinu. Práve skutočnosť, že v minulosti si tvorba jednotlivých súčastí bankovky vyžadovala excelentné zvládnutie grafického prejavu, ale aj grafických techník, najmä tlače z hĺbky a jej špecifík, upútala pozornosť autora a provokovala ho k hraniu sa s daným konceptom.

Od čisto manuálne, ručne kreslenej podoby vlastných „bankoviek“ v ranej mladosti postupoval Matej k náročnejším a ďalším úlohám a rôznorodým vyjadreniam na stanovenom malom formáte – v kompozícii menej, či viac platidlu podobným. Zaujímalo ho, čo všetko je možné, obvyklé vyjadriť na bankovke, ale najmä to, čo tam nebýva, čo tam ešte nebolo, narúšanie hraníc, prekračovanie konvencie. V súčasnosti sa využíva pre tvorbu platidiel širšie spektrum grafických techník a prístupov, a do procesu tvorby vstupuje okrem výtvarného videnia aj počítačová grafika. A toto bola pre autora ďalšia výzva. Matej Gábriš má hlboký vzťah k obidvom – k tradičným výtvarným technikám, aj k počítačovej grafike – čo je neobvyklé a jedinečné. Keď si všimneme filigránske zobrazenia na bankovkách z 19-teho a začiatku 20-teho storočia (ktoré boli vlastne vo svojej dobe často tou najefektívnejšou reklamnou plochou, aká mohla existovať), môžeme vidieť, ako štáty – vlastníci národných mien – využívali priestor na bankovkách ako plochu na ktorej prezentovali symboly vlastnej moci. Až postupne si všimneme, ako sa na malej ploche papierových platidiel prezentovali symboly civilných hodnôt a kultúrne symboly. Prostredníctvom týchto symbolov jednotlivé štáty propagovali a stále propagujú svoje hodnoty a jedinečnosť. Na ploche niekoľkých centimetrov takto vidíme dejiny národov a zmeny v usporiadaní sveta. Tieto symboly Matej študoval a učil sa hovoriť jazykom symbolov – čo je podstatou umenia od jeho počiatku. Práca s kultúrnymi symbolmi je náročná, vyžaduje si nemalú vedomostnú bázu a prípravu. To je časť tvorby, alebo práce na návrhu bankovky,ktorú nie je vidieť a ani sa nedá presne zmerať na počet hodín strávených s knihami, rešeršovaním a štúdiom jednotlivých kultúr a ich symbolických vyjadrení. Je to však podstatná časť práce a nesie v sebe veľkú časť výtvarného posolstva. Vyžaduje to nutnosť oboznámiť sa s jedným zo symbolov (kultúrnou osobnosťou, existujúcim umeleckým dielom, významným architektonickým, hudobným, či iným dielom ľudskej tvorivosti), podčiarknuť jej význam, hľadať historické, alebo kultúrne súvislosti, vytvoriť nový koncept a nové miniatúrne dielko. Tento proces je aj pre umelca obohacujúci. Možno toto je práve to, prečo je ochotný Matej do tejto výzvy vstupovať znova a znova.

PÁR POZNÁMOK Z AUTOROVEJ BIOGRAFIE:

„Byť výnimočný je najlepší spôsob, ako byť iný.“ 
Fredrik Backman

Foto z výstavy „Ďurčekova škola“ v galérii Cypriána Majerníka v Bratislave, 2012

Foto z výstavy „Ďurčekova škola“ v galérii Cypriána Majerníka v Bratislave, 2012

Touto kresbou to všetko začalo 
Darček pre spisovateľku a antropologičku Kathy Reichs

Vstupnou bránou do sveta grafiky a umenia boli pre Mateja Gábriša okrem známej série kníh Dejiny umenia J. Pijoana práve bankovky. Vnímal ich ako autonómne malé grafické formy, ktoré síce musia dodržiavať veľké množstvo pravidiel, ochranných prvkov a symbolických vyjadrení. Dokážu však vyjadriť na malej ploche dôležité posolstvo. Avšak (However), spomínané množstvo pravidiel a obmedzení ho neodradilo. Práve naopak, pokúsil sa ich študovať, porozumieť im čo najlepšie, pochopiť ich význam a nakoniec ich využiť vo svoj prospech – ovládnuť ich a dokázať sa výtvarne vyjadriť v tomto jazyku pravidiel. Štúdiu dizajnov, vizuálnej stránky a grafickým motívom na bankovkách celého sveta venoval viac ako 20 rokov a toto štúdium následne zúročil a úročí vo svojej doterajšej tvorbe. Grafika a kresba sprevádzala Mateja Gábriša od detstva.

Od základnej školy,cez strednú odbornú školu (SPŠ Grafická v Bratislave) na odbore grafika, až dodnes. Dostávala sa k nemu cez knižné ilustrácie, no neskôr sa hlavným zdrojom informácií, inšpirácie a záujmu stali pre neho bankovky z celého sveta.

Fascinovalo ho na nich od začiatku všetko – zobrazené portréty a ich spracovanie, veľké množstvo detailov, kompozícia, isté „národné“ pravidlá a odlišnosti vo vyjadrení, ale aj v použitých technikách.

Matejovými najsilnejším impulzmi a vzormi pri kresbe a grafike boli Albín Brunovský, Max Švabinský, Alfons Mucha. Ovplyvnili ho aj vynikajúci učitelia na strednej škole (Ľubomír Ďurček), no v neposlednom rade ho fascinuje aj dielo súčasných umelcov (Banksy, Andy Warhol, René Margrite, Tim Prusmack, J. S. G. Boggs a ďalší).

Jednou z hlavných ideí konceptu tvorby fantazijných bankoviek bola snaha vytvoriť dielo v takej forme, aby ho mohlo v origináli vlastniť čo najviac ľudí. Pretože bankovky sú tlačené práve takým spôsobom, ako originálna grafika – vychádzajú v limitovanom počte a každý exemplár má svoje vlastné sériové číslo. Tento koncept sa snažil dodržať M. Gábriš pri tvorbe vlastných „návrhov“, malých grafických diel. Prispôsobil mu aj snahu o technickú dokonalosť svojich diel, ktorá je v kontraste so samotným konceptom, nosnou myšlienkou celej jeho tvorby. Postupným vývojom či už v rámci technológií, alebo myšlienkových, konceptuálnych posolstiev, sa tvorí grafikovo „raisons d'?tre“.Verím, že sa máme ešte na čo tešiť. Želám mu preto v ďalšej tvorbe nekonečnú studnicu inšpirácie a síl do nových projektov.

Mgr. Henrieta Gábrišová, PhD.
Art historian, Digital curator

ZÁKLADNÉ PRINCÍPY SECURITY PRINTING

Pre svoje grafické diela využíval autor niekoľko druhov vodoznakového papiera. Na začiatku to bol iba luxusný listový papier, ktorý mal ako vodoznak v jednej línii text „elegance“ s brkom (100 drachiem 2012).

Neskôr začal používať kvalitné papiere s vysokým obsahom bavlny so zapracovanými ochrannými vláknami svietiacimi pod UV svetlom. V spolupráci s tlačiarňami, ktoré tlačia ceniny mal možnosť použiť papier, vyrobený exkluzívne pre danú tlačiareň a teda s vyšším stupňom ochrany proti falšovaniu.

Vzory vodoznakov: 

1) ELEGANCE; 2) ESSES; 3) YPSILONS; 
4) PYRAMIDES; 5) HATCHED OVAL; 
6) WAVES; 7) TRIANGLES; 8) FLOWERS; 
9) PROSECURA

SECURITY PRINTING

Pretože autor vyštudoval polygrafiu, pre svoje grafiky si vybral jednu zo základných tlačových techník – ofset. Digitálna tlač mu nepripadala dostatočne „grafická“, schopná reprodukovať všetky skryté detaily, ktoré zapracúva do svojich diel. S výnimkou polymerových bankoviek a niekoľkých príležitostných prác sú teda všetky tlačené ofsetom. Aby este viac podtrhol jedinečnosť takéhoto dizajnu, tlačí vždy priamymi farbami, každú farbu samostatne.

Každá tlačová technika má svoje obmedzenia. Autor sa snažil zistiť, aké limity má ofset. Kombinoval linky s rozličnými hrúbkami (od 0,04mm), v rôznych častiach grafiky ukrýval mikrotexty, niekedy nie vyššie ako 0,25mm. Farebné predlohy sa učil rozložiť na vzájomne sa dopĺňajúce lineatúry, k elektronickej rytine časom pribudla technika stipplingu či stochastické rastrovanie.

Hneď na začiatku okolo roku 2013 sa objavili falšovatelia z Grécka a Ruska začali Matejove práce kopírovať. Vzniklo množstvo falzifikátov a zberatelia sa autora pýtali, čo s tým.

Okrem použitia vodoznakového papiera, ktorý dodáva grafikám sám o sebe istú vážnosť, musel autor postupne hľadať ďalšie možnosti ochrany pred falšovaním. Najprv vyriešil číslovanie, pretože každý kus sa tak stál originálom.

Každý ochranný prvok má okrem svojej prvotnej funkcie aj svoj dekoratívny rozmer. Preto začal autor hľadať také ochranné prvky, ktoré dopĺňajú samotnú grafiku. Od nalepovacích holografických fólií, cez metalické farby či farby svietiace pod UV svetlom.

Ofsetovej tlači chýba plasticita, ktorá je pre skutočné bankovky typická. Preto pri niekoľkých projektoch použil ako ďalší ochranný prvok suchú pečať. Niektoré modernejšie návrhy doplnil holografickými fóliami, aby umocnil fakt, že ide o grafický návrh pre dnešok. Vyskúšal hologramy od flip-flop, cez viacstupňové až po dematerializované, ktoré vidieť iba pod určitým uhlom a je veľmi ťažko skopírovať ich. Okrem tohoto dizajnérskeho vylepšenia vyskúšal autor klasickú knihársku techniku zlátenia a hneď niekoľkými farbami zlátiacich fólií.

Najväčšiu satisfakciu za svoju náročnú prácu však dostal vďaka spolupráci s profesionálnymi tlačiarňami, kde mohol použiť ďalšie ochranné prvky vrátane irisovej tlači, ktorá mu dovolila pracovať s farbami novým spôsobom a dosiahnuť tak autentickú atmosféru svojich grafík, ktorá je tak typická pre svet papierových peňazí.

Najkrajšie sú však tie časti grafiky, ktoré sú ukryté a treba ich hľadať. Na nejednej práci autor schoval množstvo miniatúrnych symbolov či posolstiev.

Mgr. Henrieta Gábrišová, PhD.
Art historian, Digital curator


Od roku 2014 začal autor dopĺňať svoje grafiky tlačou farbami viditeľnými iba pod UV svetlom určitej vlnovej dĺžky. Prešiel od špeciálnych fixiek, cez ručné razítkovanie až po profesionálnu tlač, kde mohol kombinovať prvky svietiace viacerými farbami.

Charakteristickým znakom cenín sú plné plochy a linky

Základné princípy bezpečného tlačenia

 

Charakteristickým znakom cenín sú plné plochy a linky

 

Bežná tlač je rozložená na body

 

Originálna grafika vytlačená sólovými farbami

 

Pri bežnej tlači je celý obraz rozložený na body (raster)

 

Rovnomerný nános farby umožňuje tlačiť mikrotexty

 

Na kópii stráca mikrotext ostrosť a čitateľnosť

 

Pri bežnej tlači vzniká farebný obraz miešaním štyroch farieb: Cyan, Magenta, Yellow a Black (CMYK).


On these two pages you can compare basic differences between regular commercial printing and security printing. While the process of regular printing reproduces the image by splitting it into dots, and all colour tones are created by mixing four base colours; the process of security printing (as well as printing of graphics) includes separate colours represented by print plates, with hand mixed solo colour. In the process of banknote design, I need to think in a completely different way than


I do when preparing a leaflet, or a book. I aim to find such a combination of colours that harmonize, and complement each other in the result. In spite of many tests and visualisations, the outcome can be surprising at times. It is often necessary to tune the colours during the process of printing itself. I am in awe of superb master printers’ skills, their little tricks that can completely change the visual of printing product, and avoid a catastrophe. For this, I am very grateful.

 

Pri tlači cenín vzniká obraz skladaním samostatných sólových farieb.


Viac informácií a zaujímavosti sa dočítate priamo
 v knihe MONEY ART